Obľúbený a známy ruský autor Valerij Sineľnikov je nielen spisovateľom, ale aj ľudovým liečiteľom a bádateľom v oblasti staroruského a staroslovanského rodnoveria. Je až podivuhodné, že u nás na Slovensku od neho vyšlo pomerne veľa kníh, napr. Sila zámeru, Očkovanie proti stresu, Dohoda s chorobou I. a II., Cesta k bohatstvu, Ako sa mať rád a Tajomná sila slova. Ako napovedajú názvy kníh, jeho hlavné zameranie je orientované na liečiteľtvo a pozitivistické chápanie sveta. My sa však budeme venovať jeho knihe Tajomná sila slova, v ktorej rozpracúva filologický základ a počiatky ruského, slovanského a staroslovanského jazyka (určité náznaky slovanského rodnoveria sa dajú nájsť aj v knihe Ako sa mať rád). S touto filologickou prácou, Tajomná sila slova, veľmi úzko súvisia aj jeho ďalšie liečiteľské knihy, pretože Sineľnikov je presvedčený, že slovo a myšlienka sú základným kameňom a stavebnou jednotkou sveta a ľudského života. A na ich základe si vytvárame svoj život a svet okolo seba.
Táto myšlienka, že slovo má tajomú moc, naozaj stojí za pozornejšie preskúmanie, pretože v jednej slovanskej zvesti sa hovorí, že víly (lesné bytosti, alebo rusalky) sa človeku už neukazujú preto, lebo ľudský jazyk zdrsnel a zbarbarizoval sa nadávkami, urážkami a nechutnými výrazmi. Ukážu sa až vtedy, keď sa človek opäť „poľudští“, keď jeho činy, myšlienky, slová a skutky budú opäť čisté a vznešené. Keď nadávky a nenávisť vystrieda opäť veselosť a láska.
Preto sa bližšie pozrime na knihu Tajomná sila slova pochádzajúcu z Ruska, národa a štátu, v ktorom sa asi najviac uchoval silný slovanský duch. Silný a mocný ruský duch, tak veľmi neznečistený západným balastom a úpadkom, je v protiklade k „demokratickým“ slovanským národom strednej Európy. Sineľnikov sa vyjadruje aj na margo demokracie, pretože je Rusku vytýkané, že je málo „demokratické“. Sineľnikov uvádza podobenstvo o včelách a muchách. Keby sme včelám naočkovali demokratického ducha, tak by ani jedna neprežila, pretože žijú v hierarchickom a harmonickom spoločenstve, podobnom ruskému spoločenstvu a demokracia by spôsobila ešte väčší chaos v tomto kolose, ako keď sa bude riadiť vodcovským-prezidentským-cárskym systémom. Naproti tomu demokraciu a demokratické štáty prirovnáva k muchám, ktoré žijú individuálne, paraziticky a netvoria pevné spoločenstvo. Na Sineľnikovi vidno, že v Rusku pretrváva zdravý, protizápadný názor, pretože demokracia, ani západ (USA, EU) nie sú ideálnymi formami krajín.
Proti germánskemu (nemeckému a anglickému), ale aj judaistickému pohľadu na svet a kultúru zastáva Sineľnikov názor, že Slovania mali svoju vznešenú a vysokú kultúru. Odmieta tvrdenia, že Slovanom priniesli „civilizáciu“ či už Germáni, či židovsko-kresťanské misie, čo je v dnešnom vedeckom prostredí nanajvýš menšinový názor (stačí sa len pozrieť na to, koľko pozornosti sa venuje judaizmu, ale aj ako sú prvopočiatky slovanských národov prenášané na zakladajúci germánsky element). Sineľnikov napriek tomu stelesňuje ruského ducha, ktorý bez toho, že by musel skladať pocty západu, skúma a báda slovanské a ruské dejiny bez predsudkov a ideologických dogiem.
Sineľnikov sa snaží poukázať na počiatky nielen ruského jazyka, ale aj ostatných slovanských jazykov, pričom hovorí, že pôvodný staroslovanský jazyk prenikol nielen do baltských, ugrofínskych, ale vo veľkej miere aj do germánskych jazykových štruktúr (na základe filologického porovnávania). To, čo je u nás považované len za výmysel a dielo romantizmu, teda pôvodné črtové-runové slovanské písmo, je v Rusku normálnym a nespochybniteľným poznatkom (stačí len spomenúť niekoľko stoviek brezových kôr, beresty-gramoty, ktoré sa v Rusku uchovali a poukazujú na vyvinuté slovanské runové písmo, za zmienku stojí aj to, že sa runami písali aj obyčajné listy jednoduchej súkromnej povahy, čiže neboli obmedzené len na úzky okruh vzdelancov, volchvov-berendejov).
Tajomná sila slova je nabitá silou a čarom. Pred čitateľom sa odvíja putovanie Olega skúmajúceho prastarý ruský jazyk a písmo. Pôvodný slovanský jazyk je analyzovaný v len niekoľkých slovných základoch (rod – počiatok, ra – svetlo, ar – zem, sva – nebo, ha – pohyb). Za zmienku by iste stáli aj také slovotvorné základy ako lub, mir, slav, hoci tie sa v knihe nevyskytujú, ale čitateľ si na základe tohto postupu domyslí a objaví starobylosť nielen ruštiny, ale aj ostatných slovanských nárečí a jazykov. Okrem toho je do deja zahrnutá aj Zlata, ktorá symbolizuje ženský princíp lásky, s touto postavou Sineľnikov rozvíja prítomnú úlohu slov a jazyka, ktorým formujeme svoj svet. Sineľnikov kritizuje dnešnú kultúru a umenie kvôli dekadencii a úpadku. V prvom rade Sineľnikov obracia svoj kritický hlas na Hollywood a na americké filmy, ktoré „fungujú na princípe zla, vytvárajú v dieťati program ničenia, zabíjania“. Ďalej sa necháva Sineľnikov počuť, že „pravidelné sledovanie zahraničných, predovšetkým amerických filmov potláča schopnosť zachovania rodu a materstva. Vysmievajú sa hodnotám, ako sú nevinnosť, skromnosť či nezištnosť“. S tým sa nedá nesúhlasiť.
Je nespochybniteľné, že Tajomná sila slova je knihou veľkého významu. Je plná rodnovereckého a staroslovanského pohľadu na život a na svet okolo nás. Prvotný záujem je venovaný ruskému a slovanskému jazyku, jeho počiatkom a histórii. Okrem toho je v knihe načrtnutá problematika správneho používania slov, ako aj potreba očistenia ľudskej kultúry od úpadkových foriem. Nakoniec sa Sineľnikov v tejto knihe venuje aj emóciám a láske. (Za zmienku iste stoja aj jeho ďalšie knihy, napr. Dohoda s chorobou I., kde má čitateľ možnosť vstúpiť do svojho podvedomia a zistiť príčiny svojich chorôb, už len pri prvom prečítaní dôjde k psychickému vyrovnaniu a zbaveniu sa duševných komplikácií).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára