V tomto článku, zameranom aj naďalej na málo známe kapely, predstavíme ruskú skupinu Bо Скорбях, ktorá sa tematicky zamerala na starobylé ruské pohrebné zvyky a rituály. Tomu sa podriadil aj hudobný žáner kapely, ktorý by sme mohli označiť ako pohrebný folk-doom metal. Rovnomenný album, Bо Скорбях, pozostáva zo štyroch piesní, avšak dĺžkovo rozvrstvených na ohromných viac ako štyridsiatichdvoch minútach. Už len názvy piesní, ako aj tematické zameranie a samotná dĺžka skladieb, napovedajú, že rozhodne pôjde o originálne pojaté dielo, bez snahy bezduchého kopírovania a napodobňovania.
Prvou skladbou je Несчастие (Nešťastie), ktorá začína ambientným vlčím introm, plynule prechádzajúcim do basgitarového rúcha, doplneného zádušným mužským vokálom. Tempo piesne je pomalé až stredné. Melódiu určujú pomaly dopadajúce údery bicích v súhre s hrou na flautu. Drsný mužský vokál je následne doplnený spevavým ženským jednohlasom. Koniec piesne sa nesie v píšťalovej vyhrávke, doplnenej hmlistým ambientným zvukom vetra.
Pieseň Сироты (Siroty) napovedá, že v ponurom ladení celého albumu sa bude aj naďalej pokračovať. Jasným dokladom toho je ambientný škrekot čajok a smútočný mužský jednohlas, postupne pretavený do ešte drsnejšej hry bicích a basgitary. Isté odľahčenie, hoci len na krátky okamih, poskytuje ženský jednohlas, ktorý je však následne umlčaný mrazivým mužským vokálom. Podobne ako Несчастие, aj Сироты, sú čistou desaťminútovou záležitosťou neradostného smútku nad smrťou ľudskej osoby.
Postupne sme sa dostali do srdca tohto albumu, ktorý tvoria nasledujúce dve piesne. Prvou z nich je Батюшка, часть I (Báťuška, časť 1.), ktorej začiatok sa nesie v rýchlom inštrumentálnom vyznení kovových úderov bicích a basgitarovej vyhrávky trvajúcej viac ako dve minúty. Tempo zrazu spomalí, do popredia vystúpi smrtný mužský vokál v celej svojej burácajúcej hlasitosti, doprevádzaný melodickými bicími, zrýchľujúcimi plynutie skladby. Akoby úderom sekery, prejde melódia do krátkej, ale príjemnej flautovej vyhrávky. Avšak netreba zabúdať, že celá pieseň až do konca, je poznamenaná drsným vokálom, dynamickými kovovými bicími a basgitarovým pozadím.
Poslednou skladbou je Батюшка, часть II (Báťuška, časť 2.). Istú dávku teatrálnosti, oproti predchádzajúcim piesňam, má zmena mužského vokálu, ktorý sa zrazu nesie v orchestrálnom duchu. Ale klasický drsný jednohlas (podobný Amon Amarth) nenechá dlho na seba čakať a celý zvyšok piesne je v jeho moci (až na pomalé a do tmy utíchajúce pomalé flautové sólo nesúce sa do úplného konca piesne). Hoci ide o najdlhšiu pieseň albumu Bо Скорбях, tak je najviac monotónna a najmenej melodicky originálna.
Aj keď ide len o bočný hudobný projekt ruskej folkovej kapely Oprič, tak celkové hodnotenie je nasledovné: každopádne ide o originálne pojaté dielo, avšak svojim zameraním a vyznením piesní bude uspôsobené len na občasné vypočutie, rozhodne nie na súvislé počúvanie. Napriek tomu svojím vyznením iste spestrí rozľahlé stojaté vody pohanského black metalu, hoci len príležitostným vypočutím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára