Dnes už rozpadnutá ukrajinská kapela Hate Forest (Nenávistný Les) sa vo svojich piesňach nechala inšpirovať okrem iného árijsko-slovanskou mytológiu, prírodou a nietzscheizmom. A práve nietzscheizmu v podaní tejto ambientno-black metalovej kapely chceme venovať najväčšiu pozornosť.
1.) V prvom rade treba poznamenať, že Friedrich Nietzsche vo svojich dielach vyzdvihoval múdrosť pôvodnej indicko-árijskej kultúry, pretože v jeho dobe bol opäť objavený stratený odkaz našich indo-árijských predkov. V protiklade k morálke židovského kresťanstva predkladá Nietzsche morálku a kastovný systém v Indii. Ako protipól Biblie, ktorú kritizuje z jej nemorálnosti, zatuchnutosti a prehnitosti, Nietzsche dáva do popredia a vyzdvihuje tzv. Manuho zákonník. Jedná sa o súpis zvyklostí, správania sa a morálky, ktorý Nietzschemu veľmi imponoval (sám bol okúzlený aj starovekými Grékmi a ich cnosťami), pretože na rozdiel od Biblie sa tento zákonník vyznačoval „čerstvejším vzduchom“ (žena mala posvätné postavenie, nepokladala sa za nečisté stvorenie, ale aj celkové správanie spoločnosti bolo na vyššej úrovni ako v Biblii).
2.) Vzťah ku germanizmu-nordicizmu: Nietzsche sám mal na nemectvo vo všeobecnosti veľmi kritický názor, nepovažoval ho za vrchol ľudstva, či za hodné neskoršej nacistickej nadradenosti. Kritický hlas, ktorý na Nemcov a na Nemecko adresoval, bol ten, že sa Germáni, hlavne Nemci, nechali zlákať vidinou moci kresťanstva a začali agresívne ničiť pôvodné „pohanské“ odkazy iných civilizácií, hlavne Slovanov. To vyčíta Nemcom, a vyzýva ich aby sa kresťanskej ideológie čo najskôr vzdali, inak im hrozí zánik.
3.) Nietzscheho vzťah k Slovanom a k slovanským krajinám je možné vyčítať z tých jeho málo slov, ktoré adresuje na adresu Ruského cárstva a ruského ľudu. Vyjadruje sa nanajvýš protikladne k názoru, ktorý by sme mohli od Nemca čakať, a ktorý bol prezentovaný neskoršou Treťou ríšou. Sám Nietzsche si je vedomý nenahraditeľnej úlohy Ruska a na jeho adresu sa vyjadruje nanajvýš pozitívne, pretože bez Ruska si Nietzsche nevie predstaviť geopolitickú rovnováhu na svete. Ďalej vyzdvihuje historickú, ako aj súčasnú veľkosť Ruska ktoré jediné v Európe môže byť budúcou veľmocou.
V Nemecku už v tej dobe môžeme badať isté antagonistické nálady voči Slovanom, pretože len tak si môžeme vyložiť jednu pasáž v Nietzscheho diele, kde hovorí, že Rusi-Slovania nemôžu byť zlí ľudia, pretože aj oni majú piesne. Možno už vtedy tradovali v Nemecku zvesti o nekultúrnosti a zaostalosti Slovanov. Práve Nietzsche sa staval proti tomu a odsudzoval to ako nezmysel.
4.) Toľko k vzťahu Friedricha Nietzscheho k Árijcom a Slovanom. Teraz sa skúsme pozrieť na jeho vzťah k prírode. Asi najlepšie sa to dá vyčítať z jeho knihy Tak vravel Zarathustra, ktorá je jeho vrcholným dielom. Nietzsche tu okrem iného predkladá svoju ideu nadčloveka a kritiku spoločnosti, ale venuje sa vo veľkej miere aj prírode. Jeho Zarathustra (prototyp nadčloveka) je pustovík-filozof, ktorý žije v horách, v jaskyni. Spoločníkmi sú mu len dva tvory: had a orol. Okrem iného Nietzsche prekrásne opisuje prírodu a Zarathustrov rozhovor so Slnkom je vrcholom dokonalosti. Presadzuje tu niekoľko kontrastov: panenská príroda x prehnitá spoločnosť, čisté ticho x neurotický hluk, špinavá hĺbka ľudstva x čistota mrazivej výšky hôr a pod. Okrem iného je potrebné spomenúť, že Nietzsche na sklonku života zošalel, avšak príhoda, ktorou sa to všetko začalo, je nanajvýš smutná a hodná plaču. Nietzsche sa psychicky zrútil vtedy, keď videl jedného drožkára-košiča mlátiť svojho koňa bičom. V tom okamihu zažil neskutočný a nekonečný súcit s bezbranným zvieraťom a v slzách sa hodil koňovi okolo krku a zviezol sa mu dole k nohám. Taký bol vzťah Friedricha Nietzscheho k prírode a k zvieratám, čistý a dojemný.
5.) Ďalej Nietzsche vyjadruje svoj vzťah k „pohanskej“ viere. Sám tituluje v množnom čísle budúcich nadľudí „vy pohané podle víry“ (pričom aj sám seba radil medzi pohanov). Keď sa Nietzsche zaoberal gréckou tragédiou neušlo mu isté dualistické ponímanie sveta a božstiev. Na jednu stranu radil Apolónovský typ, na druhú typ Dionýzovský. Pre priblíženie, Apolóna môžeme stotožniť s čistým božstvom Slnka-Svarogom, alebo Perunom. Dionýza zase môžeme stotožniť s božstvom života, protikladov a pudovosti, teda s Velesom. V Zarathustrovi zase formuluje aj jednu nesmrteľnú myšlienku tiež hodnú pohanstva-rodnoveria, ktorá znie nasledovne: „Veď s človekom je to ako so stromom. Čím väčšmi siaha po výškach a slnečnom jase, tým väčšmi sa jeho korene predierajú dolu do zeme, do temna, do hlbín, - do zla.“ Ide o pravdivú myšlienku napísanú minimom viet (v tom je Nietzsche majstrom). Okrem iného podobne jednoducho definoval a vymedzil aj pojem slobody, ktorý prezentuje tak, že len slobodný človek je zodpovedný za svoje činy, s plným vedomím a s plnou zodpovednosťou, bez vyhovárania. Priam sa naskytá otázka: Koľko vlastne dnes žije slobodných ľudí?
A samotný Hate Forest? Ich piesne dýchajú dynamickou a barbarskou pudovosťou. Dve piesne môžu hovoriť za všetko: Aryosophia a Nietzscheism (Nietzscheism je aj rovnomerný album). Ich lyrické zameranie korešponduje s Nietzscheho filozofickým zameraním, pretože on samotný začal s neľútostným kritizovaním kresťanstva dielami Antikrist a Súmrak modiel.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára