Ruská black metalová scéna je viac než ohromná svojou úrodou kapiel. V dnešnom príspevku sa do pozornosti dáva Asklepia, hrajúca depresívny atmospheric-black metal. Avšak názov ich albumu Озеро Вечности (Jazero večnosti) napovedá, že nepôjde o tuctovú záležitosť. Dĺžka albumu je niečo okolo tridsaťšesť minút, rozdelených do siedmych piesní.
Prvá pieseň Сумраки (Súmrak) sa spočiatku nesie v jemnom gitarovom sóle za zvuku veterného vánku. Pomalý úvod je však razom zmenený v rýchlejšie tempo za black metalového growlingu. Hlavnú melódiu nesú stredne rýchle gitary za občasných kovových, monotónnych úderov bicích. V asi trištvrtine piesne dôjde k zjemneniu melódie, ktorá je udávaná ladnými gitarovými riffmi, ale koniec sa opäť nesie v drsnejšom tempe.
Забвение (Zabudnutie) začína temnejším, pomalším tempom udávaného bicími, kde pozadie tvoria gitarové hmlisté scenérie. Spev v rodnej reči je veľkým plus, a rozhodne by mal byť samozrejmosťou aj pre zvyšok (nielen) black metalových kapiel. Po uplynutí tretiny skladby dôjde k zmene tempa a zjemneniu melódie, nesúcej sa v čistej gitarovej pasáži, do ktorej sa postupne pridá druhá drsnejšia gitara, a zároveň nasleduje príjemná vyklepávka bicích zrýchľujúca tempo. Človek by rád zažíval tento druh tempa a melódie až do záveru piesne, no koniec je opäť v rukách mrazivého spevu a drsnejších tónov.
Na predchádzajúcu pieseň nadväzuje В Бесконечности Мрака (V nekonečnosti mraku), a to svojím rýchlejším plynutím a zvukovejším vyznením. Je zjavné, že sa dostávame pomaly k srdcu Озеро Вечности. Dynamickým prvkom sa stáva spev, inštrumnetálne prvky tvoria len oponu, no dokonale navodia atmosféru šedivosti oblohy.
Напрасно... (Márne...) tvorí len akýsi medzistupeň (vnútorné intro), znejúci v čistej hre kláves a huslí, avšak trvajúci len necelú trištvrte minútu.
Konečne sa dostávame do samotného srdca tohto albumu, tvoreného rovnomennou skladbou Озеро Вечности (Jazero večnosti). Asi nebude náhodou, že sa jedná o najdlhšiu skladbu celého diela, ktorá začína zmesou ladných gitarových riffov (postupne pritvrdzujúcich) a ambientným žblnkotom vĺn jazera. Озеро Вечности plynie v strednom tempe, do ktorého sa ozýva spev podfarbený growlingom. Celé hudobné pozadie skladby sa nesie v klasických cyklických gitarových pasážach za občasných úderov bicích.
Nasleduje Хозяин Тьмы (Pán Temnoty), kde badať v dlho sa opakujúcej inštrumentálnej vyhrávke elektrických gitár a úderoch bicích, že album pozvoľna plynie ku koncu. Určité zastavenie a obzretie sa za Озером Вечности predstavuje zakomponovanie spevu, ktorý istým spôsobom spomaľuje beh piesne. Tempo sa však opäť rozbehne v klepačkovej vyhrávke bicích.
Predzvesť konca už jasne rozoznať v Зов Волн (Hlas vĺn). Začiatok poslednej piesne je v ambientnom prevedení, kde sa dá vybadať plavba člnu po hladine Озера Вечности. Najrýchlejšie tempo albumu môžeme nájsť práve v tejto skladbe, pretože všetko akoby zrazu spelo k rýchlemu ukončeniu. Čo na jednej strane rozhodne nie je na škodu, lebo melodickosť je tým na vynikajúcej úrovni.
A celkové hodnotenie? Samozrejme, nejde o takú kapelu ako je Temnozor, či Arkona. Avšak tento album nesie v sebe isté hmlisté a neurčité snové posolstvo, podfarbené pohanskou black metalovou atmosférou, a to na vykreslenie opustených močaristých krajov rozhodne stačí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára