Ukrajinská black metalová skupina Drudkh, je v dnešnej dobe už známou a legendárnou. Má za sebou úspešné dlho-hrajúce albumy, avšak tento článok bude zameraný práve na jediný EP album, ktorý Drudkh vydali. Dôvodov prečo je priestor venovaný práve albumu Anti-Urban je viac. Prvý z nich je ten, že už názov napovedá smerovanie tejto EP platne, a to protimestsky. Druhý je ten, že aj keď sa nejedná o dlho-hrajúci album, tak piesne sú hudobne na vysokej úrovni a zaslúžia si pozornosť.
Anti-Urban sa skladá len z dvoch piesní, čomu napovedá aj dĺžka, ktorá presiahne niečo nad trinásť minút. Ako je u kapely Drudkh zvykom, tak aj Anti-Urban nie je čisto black metalovým počinom, ale nájdeme tu známe ambientné prvky.
Prvá pieseň Fallen into Oblivion (Upadnutý do zabudnutia), začína drsne za zvuku pomalej gitary a ešte pomalšieho udierania na bicie. Táto pomalá vyhrávka sa nesie v ponurej atmosfére upadajúcej do monotónnosti, ale bez toho, že by začala nudiť. Práveže naopak, súhra gitary, pomalých bicích a mrazivej melódie navodí pravý stav nukleárnej zimy. V tejto piesni dokázali Drudkh navodiť dokonalý stav čírej ponurosti, melancholickosti a beznádejnosti, pretože každý tón a každá sekunda hudby sa poslucháčovi vlieva do krvi a mysle. Po tretej minúte dôjde k určitej zmene, do popredia sa dostane kovový zvuk bicích, ktorý vyhrotí už aj tak ponurú atmosféru a dodá skladbe ešte viac na mrazivosti.
Druhá a posledná skladba Ashes (Popol) sa nesie v rezkejšom a rýchlejšom tempe, za melodickejších bicích. Do popredie sa dostáva aj (ne)ľudský hlas, akoby z hlbín času. Tón piesne udáva klepanie bicích, pozadie tvorí hra gitary. Na rozdiel od prvej skladby, tu už nejde o čistú inštrumentaliku, čo je len dobre, pretože piesne neuviaznu v monotónnosti, ktorá by nudila. Ku koncu piesne sa vymení úloha a do popredia sa dostane malá gitarová pasáž, aj keď len na okamih, a opäť vedúcu úlohu prevezmú bicie.
Celkovo vyznie táto EP platňa surovo, ale dojemne. Negatívom môže byť len malá dĺžka albumu, ako aj určitý pocit z rušivého zvuku nahrávky, ktorý sa však stratí v dokonalej atmosfére konca mestskej civilizácie. Obe skladby sa nesú v ponurom inštrumentálnom duchu (hoci nie v čistom, pretože v piesni Ashes máme možnosť počuť nejasný ľudský spev). Avšak to je len dobre, pretože poslucháč neupadne do nudnej monotónnosti, ale má možnosť ponoriť sa do ľadových tónov albumu Anti-Urban.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára