Pohanská scéna u našich slovanských severných susedov je pestrejšia a rozmanitejšia ako u nás. Dôvod prečo som sa rozhodol dať do popredia práve túto kapelu je ten, že sa jedná o originálny a podarený počin.
Poľský projekt Hellveto môžeme žánrovo zaradiť medzi orchestrálny pagan metal. Orchestrálne momenty vyznejú naozaj originálne a povzbudzujúco, po všetkých tých skoro rovnakých undergroundových pagan-black metalových kapelách.
Album Neoheresy vyznie v ušiach poslucháča ako homogénny jednoliaty celok preto, lebo spojivom tiahnucim sa celým albumom je už spomínaný orchestrálny žáner (čo je samozrejme ohromné pozitívum). Neoheresy sa skladá zo šiestich piesní, pričom dĺžka tohto dlho-hrajúceho albumu presiahne len málo cez tridsaťpäť minút.
Titulná pieseň Taran začína za zvuku gitary, bicích a vojenského intra. Vzápätí je počuť mnohohlasný spev, akoby v orchestrálnych ozvenách. Pieseň plynie v stredne rýchlom tempe za zvuku gitary, do ktorej sa ozýva spev a bicie. To, čo ale dokonale poteší ucho poslucháča, je dokonalé orchestrálne zafarbenie piesne, v ktorom akoby z hmly vychádzal mnohohlasný spev a kde-tu aj gitarové pasáže, všetko ale podriadené orchestrálnemu ladeniu.
Nasleduje Herezja za kovových úderov bicích a pomalého nápevu. Spev je tu čistý a nerušivý, doplnený drsnou hrou gitary, ktorá dokonale navodí atmosféru herézy a kacírstva. Tempo piesne je stredne rýchle, občas zrýchlené spevom, či skôr nápevom, ktorý dáva skladbe nezabudnuteľnú príchuť mrazivej poľštiny.
Gdy Umiera Swit začína rýchlou gitarovou vyhrávkou, doplnenou temným nápevom. V strede piesne dôjde k inštrumentalizácii skladby, besnenie bicích a gitarové pasáže nechajú sluch vplynúť do jadra tejto piesne, ktorá v sebe nesie heretické nápevy mraziace do krvi. Skladba je ukončená pomalým tempom bicích, ženského orchestrálneho spevu prechádzajúceho opäť do rýchlejšieho a drsnejšieho tempa.
Milczace Sumienie je najdlhšou piesňou albumu. Začína melodickou gitarovou vyhrávkou, ktorá zrazu prejde do rýchlejšej pasáže, opäť za doprovodu, teraz už, dynamickej gitary. Spev je v úzadí, akoby vychádzajúci z temnoty, ale dokonale navodzuje atmosféru. Po druhej minúte dôjde akoby k ukončeniu celej piesne, všetko umĺkne a utíchne. Avšak zrazu začne opäť nové tempo piesne, úplne odlišné od predchádzajúceho. Máme možnosť počúvať čistú a melodickú gitarovú vyhrávku, za doprovodu huslí a klavíra. Koniec piesne však patrí drsnejšiemu tempu, ktorý udáva opäť temný spev v poľštine v súhre s klasickými gitarovými riffmi.
Predzvesť ukončenia celého albumu badať v skladbe Choragiew Ktora Splonie, ktorá sa už od začiatku nesie v rýchlom nadupanom tempe. Spev je dvojaký, drsný a jednohlasný spev je doplnený mnohohlasným a éterickejším. Tempo udávajú bicie, ktoré neznejú vôbec rušivo. Záver sa nesie v inštrumentálnom duchu, ktorý je skôr rýchleho tempa, ktoré postupne utícha až zanikne.
Naozajstný koniec Neoheresy tvorí Sredniowieczna Egzekucja nesúca sa v rýchlom nápevovom tempe doplnenom bicími, ktoré podtrhujú atmosféru kovovým zvukom. Hudobné zloženie piesne nie je rušivé, bicie koexistujú s rýchlou gitarou a nezabudnuteľným spevom. Asi v polke piesne dôjde opäť k zmene tempa, ale len nepatrnej, avšak tá zdynamizuje celú pieseň a posunie ju do čistých gitarových riffov.
Celkovo ide o veľmi podarený album, ktorého atmosféra je neopakovateľná. Drsný, avšak melodický, poľský spev v spojení s rýchlym plynutím albumu a orchestrálnym vyznením piesní, tvorí hotovú pohanskú herézu. Album po prvom počutí vôbec neomrzí, ponúka toho na počutie mnoho. Svojim spracovaním je toto dielo hodné niesť názov black metalová pohanská hudba. Bodaj by podobných originálnych albumov vznikalo viac.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára