Do popredia som sa rozhodol dať zaujímavú publikáciu o počiatočných dejinách Slovenska a Slovákov, ktorá vyšla roku 2004. Ide o neprehliadnuteľnú knihu Nitrianske kniežatstvo od Jána Steinhübela. Táto publikácia má ohromné rozmery, pretože pozostáva z 576-tich strán, ale samotný text je "len" 336 strán. Zvyšok tvoria poznámky k textu, ktorých je neuveriteľných 1900, ďalej zoznam použitej literatúry a register.
Kniha pozostáva zo 16-tich kapitol a záveru, mapujúcich počiatky germánskeho osídlenia nášho územia, príchod prvých Slovanov, vznik prvých kniežatstviev, následne Veľkej Moravy, jej rozpad a vývoj nitrianskeho územia za Uhorského kráľovstva, až po zánik údelného Nitranskeho kniežatstva.
Nitrianske kniežatstvo je pútavo písaná kniha, ktorá si dala za cieľ osvetliť počiatky územia Slovenska, ktoré bolo vo včasnom stredoveku označené ako Nitriansko. Autor tejto publikácie skúma nielen históriu Nitrianska, ale aj historické udalosti v Panónii, Zadunajsku a v blízkej Franskej ríši, pretože tieto udalosti spolu súviseli a podávajú plastickejší obraz dejín v súvislosti s historickým vývojom Nitrianska.
Germánskemu obdobiu je venovaná len prvá kapitola (sčasti aj druhá), kde sú opisované germánske kmene a ich dejiny: Kvádi, Svébi, Herulovia a Longobardi. Od druhej kapitoly už na naše územie vstupujú Slovania a stávajú sa hlavnou vojenskou a politickou silou v tomto priestore. Ďalej je venovaná pozornosť Avarom a Avarskému kaganátu, ako aj spolužitiu Slovanov s Avarmi. Nesmieme vynechať ani legendárne slovanské povstanie a vznik Samovej ríše, a po jej zániku malé vzplanutie avarskej moci za obdobia nového kaganátu a tudunátu. Pričom následne došlo k vojenskému konfliktu medzi čelnými predstaviteľmi Avarov, kaganom a tudunom, po ktorom Avari úplne zmizli z dejín.
Ďalej sme svedkami vzniku nezávislého Nitrianskeho kniežatstva, hoci len na krátky okamih, pretože roku 833 dôjde k vojne medzi Moravou a Nitrianskom. Vládca Pribina je vyhnaný spolu so svojou vojenskou družinou. Je potrebné podotknúť, že Pribinovi a jeho osudu, ako aj jeho snahe opäť zasadnúť na nitriansky stolec, je venovaný dostatočný priestor.
Dejinami Veľkej Moravy a dynastiou Mojmírovcov sa zaoberá podstatná časť knihy, päť plných kapitol, z toho najviac priestoru je venovaného kráľovi Svätoplukovi, jeho výbojom, politike, ale jedna kapitola je venovaná konkrétne len povestiam o Svätoplukovi, ktoré sa tradovali medzi slovenským ľudom aj dlho po Svätoplukovej smrti (až 400 rokov).
Zánik Veľkej Moravy je opísaný jasne a zrozumiteľne. Po bitke pri Bratislave roku 906/907 nasledovala správa Nitrianska z Čiech, až do roku 920. Potom sa rozhodovalo o tom, či Nitriansko pripadne Poľsku, alebo vznikajúcemu Uhorsku.
Pôsobeniu Nitrianska, ako údelného kniežatstva, v Uhorsku je venovaných sedem kapitol, až do 12. stor., kedy Nitrianske kniežatstvo (ako územná jednotka) zaniklo. O tomto období je podstatne viacej historických listín, preto je toto obdobie rozpísané na siedmych kapitolách.
Kapitoly zaoberajúce sa uhorskými dejinami a úlohou Nitrianska v tomto kráľovstve sú menej príťažlivé a viac zaťažené maďarskými menami a udalosťami. Koniec knihy celkovo vyznie menej zaujímavo ako jej začiatok (hoci môže ísť iba o subjektívny pohľad). Faktom ale ostáva, že čitateľ sa pri uhorských dejinách naozaj stretne s cudzou maďarskou terminológiou, čo môže oslabiť dojem z predchádzajúcich kapitol zaoberajúcich sa dejinami Slovanov.
Kapitoly zaoberajúce sa uhorskými dejinami a úlohou Nitrianska v tomto kráľovstve sú menej príťažlivé a viac zaťažené maďarskými menami a udalosťami. Koniec knihy celkovo vyznie menej zaujímavo ako jej začiatok (hoci môže ísť iba o subjektívny pohľad). Faktom ale ostáva, že čitateľ sa pri uhorských dejinách naozaj stretne s cudzou maďarskou terminológiou, čo môže oslabiť dojem z predchádzajúcich kapitol zaoberajúcich sa dejinami Slovanov.
Napriek tomu je Nitrianske kniežatstvo pútavá, miestami ale tematicky odbočujúca, kniha, avšak pre nadšencov slovenskej, ako aj slovanskej histórie je táto kniha spoľahlivým prameňom, ktorý obšírne (každopádne nie zjednodušujúco a mýtizujúco) opisuje priebeh dejín viazaných na dnešné Slovensko. Historické správy od rímskych, byzantských, arabských, kresťanských, ale aj ruských autorov modelujú plastický obraz dejín slovenského územia.
Negatívom (okrem už spomínanej uhorsko-maďarskej časti dejín) môže byť, že pohanským časom je venované minimum pozornosti. Len v kontexte s Pribinom a s kláštorom na Zobore je spomenuté pôvodné slovanské rodnoverie, aj to len okrajovo. Avšak z historického hľadiska ide o jedinečné dielo, ktoré je veľkým syntetickým zdrojom historických správ od čias rímsko-germánskych, až do 12. stor.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára