Existuje rozdiel medzi black metalovými skupinami, či už kvalitou, zameraním, alebo originalitou. Myslím si, hoci je to len môj názor, že česká skupina Inferno patrí k black metalu s veľkým B, hoci začiatky sú vždy, pre každú kapelu ťažké. Do pozornosti som sa preto rozhodol dať ich prvý dlho-hrajúci album Duch slovanské síly, a to z viacerých dôvodov, no hlavne preto, aby bolo vidno, že už aj začiatky sa môžu kapele podariť.
Ako nám napovedá názov, tak pôjde o black metal, patrioticky zameraný na slovanskú minulosť našich západných susedov. Album Duch slovanské síly pozostáva z deviatich piesní, pričom celková dĺžka tvorí necelých štyridsať minút.
Titulná pieseň, Příchod slovanského ohně, je pomaly sa rozbiehajúcim úvodom za zvuku bicích, prechádzajúcich do spievaného intra, ktoré vzdáva hold našim slovanským predkom, a zároveň textom zameriava svoju nenávisť na „vrahy (našich) praotců“. Mnohých môže zaraziť pomalé, ale takmer epicky temné hovorené slovo (nesúce sa celým albumom), podobajúce sa dávnym igricom (čo môže byť pre niekoho pozitívom, ale pre niekoho nie, pretože tým utrpela svižnosť piesní). Ďalej by sa dalo tomuto albumu, ako celku, vytknúť trochu nekvalitný zvuk hudobných nástrojov, ale inak ide o geniálne dielko.
Druhá pieseň v poradí, Pohanské meče, sa už nesie v stredne rýchlom tempe, za zvuku monotónnych bicích a nekvalitného zvuku gitary, no text prebije všetky mínusy, ktoré by sa tu dali nájsť (v celom albume je text piesní hlavnou ťažnou silou).
Nasleduje Hrdost, Válka, Nenávist. Tá patrí medzi najvydarenejšie piesne z tohto albumu. Hlavne spievaný (či skôr hovorený) začiatok (lyricky ide o čistú dokonalosť), ktorý realisticky temne a surovo vyjadruje pohanove pocity nad dnešným stavom, nielen, v slovanských krajinách.
Balada, Ve stínech vlků, nesie posolstvo o týchto už takmer vyhubených tvoroch. Textovo ide o jednoduchú pieseň, no nie primitívnu, skôr výstižnú a aj hudobne zapamätateľnú (hlavne rýchle a svižné časti sa dokonale vryjú do krvi nejedného poslucháča). Táto balada by sa dala zaradiť k vrcholu tohto diela (spolu s predposlednou piesňou - Duch slovanské síly).
Pieseň, Za krev, za kraj, začína introm, ktoré nás uvádza do jadra vojny, využívajúc ozveny bitky. Intro postupne prejde za zvuku gitary a bicích do metalovejšej a ešte surovejšej časti. Text o hrdom vojenskom živote, silnom potomstve a rodnom kraji, dopĺňa celý dojem. Nasledujúce piesne: Do srdce temnoty a Pro syny této země, nevynikajú nejak zvlášť z rámca albumu, textovo sú skoro na rovnakej úrovni, a po hudobnej stránke zapadajú do celkového obrazu tohto pekelného počinu.
Nasledujúca, predposledná pieseň, Duch slovanské síly, tvorí vrchol tohto albumu. Ide o svižnejšie a rýchlejšie tempo, textovo je to surová a vlastenecká výbušná zmes, kde nakoniec dôjde k vyzdvihnutiu najvyššieho slovanského božstva blesku a hromu, Peruna, ktorého sila prúdi v každom správnom Slovanovi.
Koniec tvorí Krev a síla našich předků, ktorá sa nesie v ľahkom neagresívnom štýle, takmer baladickom speve, no ukončenom škriekaným, tenkým, ale temným, takmer neľudským hlasom, čo umocní celkový dojem a donúti si nakoniec tento album pustiť ešte raz.
Výsledok je taký, že nejde o stopercentne vymakané dielo (ale od prvého dlho-hrajúceho albumu, to ani nemožno očakávať), no v black metale, zameranom na slovanskú hrdosť, nesmie toto dielko chýbať. Textovo nemožno albumu skoro nič vytknúť, zrozumiteľnosť je tiež na vysokej úrovni, negatívom je len menej kvalitný zvuk nástrojov, ako aj menej svižné tempo piesní. Ale čo sa musí tomuto albumu prisúdiť, je to, že sa dokonale zakusne a vryje až pod kožu každého správne zameraného poslucháča.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára